Čínsky (ázijský) trh so psím mäsom

Čínska gastronómia ako aj mentalita ľudí je celkom iná ako naša. Kým u nás máme psov za verných spoločníkov človeka, v Číne a iných krajinách Ázie ako napríklad Kórea, Laos, Vietnam ide len o zvieratá. Zviera sa v takýchto krajinách berie ako zdroj potravy a nezáleží na tom, o aké zviera ide. Celé roky nás fascinuje odvaha ľudí v ďalekých kútoch sveta, že dajú do úst chrobáky, opekaný hmyz, kobylky, že jedia hady a krokodýly. To, čo azda najviac raní bežného Slováka, najmä psíčkára, je skutočnosť že pes je bežním zdrojom mäsa, pričom sa spracúvateľom takéhoto mäsa neprevracia žalúdok, nezamýšľajú sa nad nejakými morálnymi zábranami a to preto, že skrátka žiadne niesú. Pes ktorého od malička chovajú na mäso, nepotrebuje výbeh, lásku, nejakú lepšiu starostlivosť oproti tridsiatim ďalším psom v tej istej klietke. Svoju úlohu pre chovateľa, či skôr trápiteľa zohrá jedine to, ak bude žrať a po dosiahnutí konkrétnej veľkosti príde na rad aj on. Na trh alebo na bitúnok, pokiaľ nie sú priamo tam, ich odvážajú nahádzané v klietkach pokojne aj na sebe, v cieli ich zviažu a z vreca nechajú trčať len hlavu. Tlamu zviažu aby pes nikoho nepohrýzol v poslednej snahe zachrániť sa. Pokiaľ spracovateľ potrebuje celú kožušinu a celú kožu, používa tvrdú palicu, alebo železnú tyč. Ak potrebuje iba mäso používa priamo ostré nástroje, mačety, sekáčiky a ďalšie predmety. Ide o stovky psov denne, tisíce mesačne. 

Aj keď si myslíme, že sa problém nachádza od našich končín veľmi ďaleko, v rómskych osadách nieje ničím výnimočním kradnutie, zabíjanie a jedenie psov. Namiesto toho, aby pes chránil pána, musí pán chrániť psa. V domienke, že takého činy sú ďaleko od nás teda nemožno žiť, keďže táto neuveriteľná krutosť je oveľa bližšie, ako sme si mysleli. Uvedomujúc si vážnosť témy pre našu mentalitu a súcit so psíkmi na fotografiách, sme v úvode článku upozornili na obsah.  

Zdroj: Zaujimavosti.net